Tri na prvý pohľad rovnaké povolania. Keď však od týchto pojmov odtrhneme slovo interiérový, tak sa z nich stávajú vo výraznej miere odlišujúce sa profesie. V čom sa líšia v spojení so slovom interiérový, ale aj bez neho?
Pojem architekt je už udomácnený v každom jazyku a jeho význam je zreteľný. Samozrejme aj architektúra má niekoľko špecializácií. Hlavnými sú urbanizmus, samozrejme architektúra a nakoniec aj interiér. Podstatou je vždy len stavba, či už zvonku alebo zvnútra, respektíve oboje.
Podstatne náročnejšie vysvetlenie je spojené s pojmom dizajnér. Zložitosť vyplýva už zo samotného pôvodu tohto slova. Keďže vychádza z anglického „design“ (navrhovať) jeho význam je dosť rozsiahly. V anglicky hovoriacich krajinách je „designer“ (návrhár), ktokoľvek kto niečo navrhne. Či už je to konštruktér alebo umelec, či skutočný dizajnér. V našom jazyku sa to dá našťastie presnejšie zadefinovať, čo zjednodušuje vyčlenenie tejto profesie od ostatných podobných.
Vznik profesie dizajnéra ako takej sa počíta od priemyselnej revolúcie v 19. storočí. Presnejšie išlo o vznik priemyselného dizajnéra. V skratke, priemyselný dizajnér je človek, ktorý navrhuje predmety pre priemyselnú sériovú výrobu, od drobných vecí ako sú perá až po väčšie predmety ako lietadlá, lode, či autá. V 19. storočí začal taktiež boj medzi dizajnérmi, z ktorých jedna časť bola zameraná hlavne na vizuálnu stránku a tá druhá sa zamerala výlučne na funkčnosť. Čas však ukázal, že striktná orientácia jedným, či druhým smerom nie je správna, pretože pri takomto jednostrannom spôsobe práce vznikali buď funkčné veci, ktoré nikto nekupoval, lebo nevyzerali veľmi lákavo, alebo veci prezdobené, ktoré nespĺňali funkčnú podstatu.
V súčasnosti musí dizajnér zohľadniť obidva faktory plus mnoho ďalších, ako sú ergonómia, ekológia, marketing, ekonómia atď. Lenže dizajn sa nezaoberá iba priemyselnými výrobkami. Postupne boli dizajnéri oslovovaní aj zákazkami z iných odvetví. Dostávali za úlohu navrhovať logá, či letáky, neskôr kompletný imidž firmy (corporate identity) atď.
Dnes sa dizajn delí na množstvo odvetví. Medzi najznámejšie patria priemyselný, grafický, interiérový, fashion (módny) dizajnér. Dizajn sa vyučuje na mnohých školách, technických aj umeleckých. Dizajnéri v súčasnej dobe určujú trendy v mnohých oblastiach.
Pojem dekoratér sa dá definovať pomerne jednoducho. Je to človek s určitým umeleckým nadaním, možno aj umeleckým vzdelaním, ktorý sa môže zaoberať dekorovaním predmetov, kníh, textílií, kvetov, prípadne interiérov. Často sú chybne považovaní za dizajnérov, či architektov. Dochádza k tomu hlavne pri navrhovaní interiérov. Nie je možné im uprieť umelecký vkus, či schopnosť pracovať s farbami a materiálmi. Avšak absenciu určitých technických, či ergonomických vedomostí, potrebných pri návrhu interiéru, je nutné pripustiť.
Architektúra aj dizajn sú komplexnými odbormi, ktoré sa študujú niekoľko rokov. Architekta je jednoduché odčleniť vďaka titulu Ing. arch. U dizajnéra je to zložitejšie, kvôli titulu Mgr. art., ktorý sa používa aj v iných umeleckých odboroch, napríklad herectvo a jemu podobných. V čom je teda rozdiel medzi interiérovým architektom a dizajnérom? Architekt má množstvo vedomostí zo stavebníctva, fungovania stavby a iných technických a konštrukčných informácií. U dizajnéra sa predpokladajú lepšie znalosti z ergonómie, vyžitia materiálov, fungovania predmetov, ale aj väčší zmysel pre detail.
